Voľný preklad z článku Giovanniho Morsianiho /august 2005/
Oficiálne svetové uznanie plemena Lagotto Romagnolo Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) je historickou udalosťou pre všetkých talianskych milovníkov psov. Je to jeden z tých mimoriadnych okamžikov, ktoré zostanú navždy vryté do pamäti, najmä tých, ktorí mali to šťastie a možnosť zažiť toto nezabudnuteľné „dobrodružstvo“ od začiatku.
Lagotto Romagnolo – kto by bol povedal, že toto talianske národné plemeno v minulosti známe len „starým mužom z Romagna“, plemeno len krôčik od spadnutia do hlbokej priepasti, z ktorej by nebolo návratu – raz získa svetovú popularitu a bude uznané FCI.
Neprekonateľné bariéry času už nedovoľujú Lodovicovi Babinimu, Francescovi Ballottovi, Antoniovi Morsianimu, Quintinovi Toschimu byť súčasťou tej radosti s neuveriteľného úspechu, ktorý plemeno vďaka nim dosiahlo… no určite to niekde tam zhora sledujú, sediac pri krbe a spokojne popíjajú Albana Passito.
Lagotto bolo zachránené aj zásluhou skromných čestných ľudí z rodín scarriolanti Romagna a ich intenzívneho vášnivého nasadenia v prospech „malého kráľa lesov“ zeme Romagna. Oni predstavovali spojivové tkanivo toho vidieckeho sveta, ktorého najčistejším vyjadrením je Lagotto. Nezabudli sme na nich, vydali sme sa hľadať po ich stopách, aby sme prostredníctvom ich spomienok rekonštruovali históriu plemena a rešpektovali vyše 100 ročnú tradíciu, ktorá sa zachovala. Nutným východzím bodom pre dlhé roky historického bádania bolo hľadanie v zákutiach ľudovej slovesnosti, nárečiach, zachytávanie udalostí a faktov dávno minulých, neraz len naznačených v zažltnutých stránkach starých kníh, ktoré sa na chvíľu opäť vynorili z prítmia zaprášených políc.
A potom prišli prvé, nesmelé, „mimo súťažné“ vystúpenia, pri ktorých sme museli takmer „žiadať o povolenie“, na oficiálnych výstavách ENCI. A potom znova otcove biometrické merania, vypracovanie štandardu, založenie klubu, otvorenie plemennej knihy, prvé toľko želané uznanie od ENCI, provizórne od FCI (pred desiatimi rokmi), moja kniha o rase atď. Kaleidoskop udalostí, peripetií, drsných diskusií, radostí, bolestí, sklamaní, očakávaní, odriekaní… Viac ako štvrťstoročie, počas ktorého sa Lagotto vrylo do našich sŕdc a pomedzi tie naše psičkárske vášne s nami spoluvytváralo priestor, v ktorom sme znovu objavili naše tradície.
Pred mnohými rokmi, keď som sa prvýkrát pozrel do očí malého Lagotta (ktoré veľmi pripomínajú pohľad bernardína), okamžite som vedel, že ten pes bude mojim osudom. Pretože v jeho zasnených očiach vyžarujúcich dobrotu, pozitivitu a veselosť bolo cítiť ten dlhý príbeh o starých kuchyniach s rozhorenými kozubmi, o vôňach zrelej pšenice unášanej vetrom, o vlhkých vôňach stajne, o vôni nedeľného vývaru, o plávaní v údolných jazierkach, vyčerpávajúcich maratónoch hore-dole po úbočiach našich hôr či po brehoch jarkov a potokov. Dlhý príbeh o kraji dubov, líp a topoľov, kde rastie to vzácne podzemné ovocie zvané „hľuzovka“.
Svetové uznanie FCI je primeranou poctou starovekému psovi – malému životnému partnerovi s kučeravou srsťou. Jeho história sa prelína a integruje s tradíciami a zvykmi v našom regióne.
A preto, pokiaľ jedného dňa, vo vlhké jesenné ráno na kopcoch Romagna alebo v chladnej hmle na pláňach v nížinách, náhodou narazíte na malého dedinského psa so sladkým, pozorným výrazom a vedľa neho osamelú plachú postavu, ktoré pozvoľna mieria k tajomnému cieľu, pozoruje ich s úctou – kráčajú spolu po stáročia; čas a udalosti neovplyvnili ich vnímanie sveta. Stále žijú… temní svedkovia minulosti, ktorá sa vracia…
Zdieľaj na facebooku
Zdroj textu:
www.lagottoromagnolo.org
Použité foto:
www.andareatartufi.com